V dnešný deň, v roku 1850, sa narodil človek, ktorý nášmu svetu veľmi chýba. Človek, ktorý by mal hlavu v smútku z toho, kam sme to dotiahli. Človek, ktorý bol tým správnym vzorom pre všetkých.
Náš 1. československý prezident, Tomáš Masaryk.
Minulý týždeň som počúvala s maminou reportáž na ČT24 o Františke Plamínkovej. A počas rozhovoru padla otázka: „Myslíte si, že máme v dnešnej dobe osobnosti ako pani Plamínková?” Odpoveď ma neprekvapila. „Určite máme.”
Túto otázku si pokladám častokrát aj ja, ale konkrétne príklady….
Františka Plamínková, Tomáš Garigue Masaryk, Milada Horáková, Alice Masaryková, Karel Čapek, Tomáš Baťa…a tak dále. Toto sú všetko tak neskutočne zvučné mená…
Ja som ale nesmierne hrdá za mená ako pani Zuzana Čaputová, pani Magdaléna Vášaryová a pán Rastislav Káčer. A kedykoľvek mám chuť rezignovať, kvôli okolitému dianiu, spomeniem si práve na týchto ľudí❤️. Ich hodnotové presvedčenie, prejavy, myšlienky a sila sú to, čo potrebujeme!
Čo som týmto všetkým chcela povedať?d
Pán Masaryk, ďakujem Vám za niečo tak úžasné, ako bolo Čskoslovensko. Je pravda, že som v ňom nikdy nežila, ale veľa som sa o Vašej republike učila. A fascinuje ma Vaše odhodlanie a vytrvalosť, spolu s pánom Benešom, Štefánikom či odbojmi. Veru, to odhodlanie nám dnes chýba. Žili ste v neskutočne náročných časoch, a hoci my dnes taktiež neprežívame tie najkrajšie chvíľe, mali by ste byť pre nás inšpiráciou.
Spravili ste kus nenahraditeľnej práce, a za to Vám ďakujem! Nikdy na Vás nezabudnemE. To Vám sľubujem!!!!
V závere a v súvislosti s vyhrotenou situáciou vo svete, v dôsledku vojny na Ukrajine, si dovolím uviesť citát pána prezidenta:
„Láska k vlastnému národu nemusí a nemá znamenat nenávist k národu jinému.“
