Ešte stále je tu zima. A musím sa priznať, ja moc zimu nemusím, najmä takú tu bez snehu. Tá je smutná. Ako si to ale spestriť? Dám ti jeden typ. Podelím sa s tebou a môj ďalší cestovateľský zážitok ešte z leta. Pripravujem sa na zimnú paralympiádu a aj toho času na písanie je menej. No verím, že to chápeš a predsalen, na čítanie nie je nikdy neskoro:)
Poďme teda na to!
Milý pasažiér, milá pasažiérka, poprosím vás, aby ste sa pripútali, našou následujúcou zastávkou bude Taliansko!
Život by mal byť pestrý. Mal by žiariť farbami a zážitkami. Ja sa s tebou v najbližších BLOGoch podelím o malú-veľkú zbierku cestovateľských zážitkov, ktoré pestrosťou doslova sálajú!
Dovoľ mi ale pred samotným blogom ešte pár slov, ktoré by som chcela venovať mojej “parťáčke” na ceste po južnom Taliansku.
Mami, odkedy som/sme s Matym na svete, robíš pre nás prvé-posledné. Keď nám diagnostikovali neliečiteľné očné ochorenie, zažila si si s nami tú najťaššiu skúšku, ktorú sme spoločne zvládli. Stála si pri nás počas každého “boja”, v ktorom sme zvíťazili, ale aj padli. A hoci si bola s nami takmer pri každej prekážke či radosti, vychovala si z nás samostatných, múdrych a odhodlaných mladých ľudí, ktorí sa vďaka tvojmu času, venovanému nám, neboja lietať.
Ďakujeme ti za všetko!
Ja mám ale pre teba ešte jedno poďakovanie za to, že si prijala môj odvážny darček a spoločne sme zažili týždeň krásnych dobrodrúžstiev. Práve v tomto blogu ti spätne zhmotním naše cestovateľské kroky…a veru, že ich bolo “děsně” veľa.
Naša dobrodružná cesta pozostávala z 3-och hlavných zastávok:
-Neapol
-Pompei
-Furore (Amalfi coast)
Je 20. mája 2025, pol 7 ráno a my stojíme na autobusovej zastávke v našej dedinke, odkiaľ sa presúvame na autobusovú stanicu v Bratislave. Tu nás už krátko po pol 8 čaká ďalší autobus, ktorý nás odvezie priamo na viedenské lestisko. Napadla ti otázka, načo sme šli toľkými autobusmi a nezavolali si jednoducho taxi? Chcela som mamine spestriť našu cestu už na začiatku, tak som jej takouto formou pripomenula ranné cestovanie :). No po tom, čo sme z autobusu vystúpili mi povedala, že som jej akurát tak pripomenula ranné žalúdočné nevoľnosti.
Zároveň som chcela, aby sme si všetko zariadili samé a neboli tak na nikom závislé- ako správne cestovateľky.
Z letiska sme samozrejme leteli priamo do Neapola, a to, čo nás čakalo po príchode, sme naozaj nečakali…
V Neapole sme si taxi už zavolali, pretože po prečítaní viacerých blogov sme sa dozvedeli, že MHD a metro nie je tá najlepšia voľba. Ako sme sa tak viezli, sledovali sme okolie mesta z okna auta. Prvé pocity? PRE-BO-HA! Nevideli sme nič iné, ako príšerný bordel a chátrajúce boduvoy, v ktorých žili ľudia. Bol to obrovský kultúrny šok, i keď aj o tomto sme sa dočítali. Aby som túto trpkú predstavu o Neapole vylepšila, bol to zážitok bývať pár dní v tomto chaotickom meste a faktom je, že sa sem určite VRÁTIME!
Predsalen, každý z nás je občas z nových vecí zaskočený. Tak to bolo aj v našom prípade:)
V Neapole sme boli ubytované 3 noci, pričom na mesto nám stačil 1 celý deň. Po príchode na ubytovanie, v utorok, sme sa vybalili, ukludnili prvé dojmy a vyrazili sme do centra na neskorší obed. Mali sme vyhliadnutú jednu pizzeriu, L’Antica da Michele, no netušila som, že sa nachádza len pár minút od nás. Na internete som sa dočítala, že sa nedá spraviť rezervácia a človek musí stáť v rade, niekedy až 2 hodiny. My sme mali ale šťastie a počkali sme si len nejakých 30 minút. Treba dodať, že sme tu boli v máji, čo je ako tak ešte mimo hlavnú sezónu. Objednali sme si talianskú klasiku, margharitu, a počas krátkeho čakania na pizzu sme si čítali o histórii tejto pizzérie.
„Pizzeria bola založená v roku 1870 a funguje nepretržite až dodnes. Za túto dlhú dobu získala aj mnohé ocenenia. Je to ale asi jediný Michelinský podnik z papierovými pohárikmi na nápoj.
Milý personál, príjemné prostredie, no to najdôležitejšia- fantastická pizza. Tenká, obrovská, jemná a lahodná.
Tajomstvo ich pizze je ukryté v procese kysnutia cesta, v používaní správnej múky a surovín (majú vlastnú mozzarelu aj paradajky).
Napriek veľkému záujmu majú v ponuke len 4 druhy pizze, pričom za jednu zaplatíte 6 eur!“
-citácia z FB- Lenka Rexová
Vieš, kto tu jedol pizzu? Ak poznáš film “Eat, pray, love,” tak určite vieš, že v hlavnej roli hrala Julia Roberts. Práve táto herečka si vychutnávala najlepšiu pizzu v centre Neapola! Bol to príjemný zážitok, pretože práve Julia je najobľúbenejšia herečka mojej maminy.
Po gastronomickom zážitku sme sa boli prejsť a popozerali sme miesta, na ktoré by sme chceli ísť ďalšie dni.
Aký bol náš 1.deň?
Bol to skutočný zážitok. Aj napriek tomu, že prvotná emócia bola priam neočakávaná, po pár hodinách sme si zvykli na netradičnosť tohto miesta. Neporiadok bol naozaj na každom rohu. No v Neapole to patrí asi k tomu. Možno aj toto je nejaká forma prilákania turistov:).
No a čo prvá noc? Bývali sme v malej úzkej uličke. A ako je o taliánoch známe, sú to hluční ľudia. Takže v skratke- nevyspali sme sa takmer vôbec. Neapol je známy aj veľkým mnoźstvom skútrov. Tak si utvor kombináciu tichej uličky, mačacích hláv a rýchlej jazdy na skútri. Waaaaaa!
No nič, uvidíme, čo nás bude čakať na druhý deň. Iste to bude “vzrúšo”:)
