Máme tu opäť nový deň a nové dobrodružstvá. Neapol sa nám podarilo pochodiť za 1 deň, o čom svedčí aj počet krokov v appke či svalovka na nohách. Mamina dostala však výborný nápad! Neďaleko Neapola sa nachádza ostrov Capri. A tak som ešte večer sadla za počítač a zakúpila lístky na trajekt.
Vyplouvame!
O pol 10 sme sa nalodili a vybrali sa za ďalšími zážitkami. Po necelej hodine sme vystúpili na ostrove a naším hlavným programom bolo navštíviť Faro di Punta- ikonický maják, ktorý sa nachádzal na druhej strane tohto ostrova.
A keďže sme športovci, dostala som geniálny nápad ísť tam pešo. Zabudla som si ale pozrieť výškové metre, čo bola zásadná chyba. Vyšplhali sme sa kdesi do mestečka a odtiaľ sa zviezli ku majáku, pretože sme chceli vidieť toho viac a trošku nás tlačil čas.
„Krištáľovo modré more, úchvatné biele skaly Faragoline, nádherné scenérie a rozkvitnuté záhrady plné citrusov – tak to je „modrý ostrov“ v Tyrhénskom mori. Je to síce malinký ostrov, ale je známy strmými útesmi. Ak sa plánujete po ostrove pohybovať iba peši, pripravte sa na náročný strmý terén.
Na Capri je množstvo nádherných miest, ktoré stojí za to vidieť- ako napríklad botanické záhrady Augustus Gardens alebo Modrú jaskyňu Grotta Azzurra.
My sme nemali toľko času a chceli sme sa vyhnúť davom turistov. Preto sme si vybrali prechádzku na jeden zo skalnatých útesov, z ktorého boli kúzelné výhľady na krajinu. Cestou sme obdivovali záhrady a tunajšiu vegetáciu. Mne najviac učarovali citrónovníky, ktoré sú špecifické práve pre oblasť Kampánie.
Z útesu sme sa dostali na hlavnú cestu a pýtali sme sa policajtov na cestu k majáku, ktorý bol hlavným cieľom našej cesty.
Maják Faro di Punta Carena sa nachádza na juhozápade ostrova a bol vybudovaný v roku 1867. Verejnosti je však prístupný len zvonka, pretože je stále aktívny. Dosah jeho svetla je až 46km.
Mys Punta Carena s majákom je nádherným miestom pre fotografov a my sme mali opäť šťastie, že sme tu boli takmer samé. V priľahlej zátoke je kamenito-betónová pláž Lido di Faro a vstup do vody je tu možný len po schodíkoch. Voda tu je veľmi hlboká, ale v čase našej návštevy bolo more pokojné. Opustená pláž a pohľad na farebné lodičky mali kúzelnú atmosféru.“
Bola to nádhera! A znova, veľká výhoda bola, že sme tam boli takmer samé, bez davu turistov. Spravili sme si pár fotiek a odviezli sa naspať do prístavu, kde sme si dali neskorší obed a poprechádzali sa po pobreží. Chceli sme sa ísť pozrieť do záhrad, Giardini di Augusto, no čas bol oklieštený a my sme nechceli odísť z pocitom, že sme nestihli všetko.
Okolo 16-tej sme sa nalodili na trajekt naspäť do Neapola, pri západe slnka zamávali ostrovu Capri a s neskutočným obohatením a spokojnou dušou sme obe zaspali:)
Z prístavu sme cupitali rovno domov, dali si studenú večeru a šli rovno do haján.
Aký bol náš 3. deň?
Možno pôsobil menej pestro, ako náš 1. deň v Neapole, ale nebol. Pravda bola taká, že môj nápad s “prechádzkou” nám zabral naozaj veľa času.
Ale aj tak. Na ostrov sme šli pozorovať prírodu a výhľady, ktoré sa nám ponúkali zo všetkých strán. Keby som mala ostrov Capri zhrnúť jednou vetou, povedala by som, že je to skutočná oáza pokoja! A každý, kto sa chce na chvíľku zastaviť, tu sa mu to určite podarí!
Rada by som sa sem vrátila a myslím, že by bolo krásne požičiať si loďku a oboplávať celý ostrov a vidieť ho tak z inej perspektivy.
Uvidíme, čo nám prinesie život a kam všade budeme mať možnosť nahliadnúť. Isté je ale to, že sa na ďalší deň presúvame do historického mesta spoznávať nové kúsky dejín!
