Ďalší deň, ďalšie plány a ďalšia zastávka našej cesty po Taliansku. Tentokrát ide opäť o mimoriadne krásne, no zároveň historické miesto a mesto. Z Neapola sa rentovaným autom Lancia presúvame do Pompeji. Po ceste sme sa zastavili ešte pri sopke Vezuv. Avšak čo čert nechcel, celá sopka bola zahalená v hustej hmle a nebolo vidno ani samotný vrchol. A tak sme sa aspoň trochu vyvetrali, prešli a pokračovali do destinácie.
PIKOŠKA: Rada by som sa s tebou podelila o naozaj vtipný zážitok, ktorý sa nám stal pri prevzatí požičaného auta. Nakoľko išlo o auto podobné Fiat 500, ktoré sme mali dostať pôvodne, mylsleli sme si, že aj toto auto je len dvojdverové, respektíve troj. A tak sme sa snažili natlačiť jeden z kufrov na zadné sedačky cez predné sedadlo. Keď sme ale prišli na ubytovanie v Pompejach a hostiteľ nás videl ako ťaháme kufor zo zadu cez predok, pristúpil a otvoril zadné dvere so slovami: “Tadiaľto to bude asi jednoduchšie.” Ten moment sme si mysleli, že sa obé prepadneme pod zem. Pri okne sa totiž nachádzala malá nenápadná kľučka. No uznaj, hľadal/a by si kľučku pri okne?
Do Pompeji sme pricestovali v poobedných hodinách. Ihneď sme sa ubytovali a zároveň sa od hostiteľa dozvedeli, že túto noc sa asi veľmi nevyspíme. Najprv sme netušili prečo. Vieme, že Taliani sú veselá hlasná kopa, no po vysvetlení sme tomu jasne porozumeli. Hral sa finálový futbalový zápas a ak by Neapol zvíťazil, ľudia by vybehli do ulíc a búrlivo oslavovali víťazstvo. A tak aj bolo. No k večerným oslavám sa vrátim trošku neskôr:).
Po vybalení sme sa vybrali na prechádzku po meste, popozerali sme si miestne námestie Piazza Bartolo Longo, uličky s obchodíkmi a zakončili to skoršou večerou, na ktorej sme si naplánovali náš nasledujúci deň plný histórie a kultúry. Dominantou Pompeji je známe archeologické nálezisko, ktoré bolo naším hlavným cieľom v tomto meste.
No teraz nastała tá hlavná chvíľa, neskorá večerná hodina, kedy Neapol zvíťazil vo finálovom futbalovom zápase a celé mesto sa z napätého premenilo na poriadne hlučné a šťastné. Ľudia si spievali, vozili sa na motorkách s neapolskými vlajkami, strielali svetlice v modrých farbách a vychutnávali si víťazstvo do maximálneho dna. My sme sa boli na záverečné minúty zápasu pozrieť osobne na námestie, kde sa premietal na plátne. Vystihli sme tak ten hlavný moment, keď sa zápas skončil. S oslavami sme sa k miestnym obyvateľom samozrejme pridali a tešili sa spoločne s nimi, i keď my s maminou sme fanúšičkami dynamického hokeja:). Neskôr sme sa vybrali na izbu do “haján”, pretože na druhý deň sme mali náročný program.
Aký bol náš 4. deň?
Dovolím si povedať, že bol celkom náročný, ale za to skvelý, ako každý iný. Nielen preto, že sme zvládli zábavnú cestu autom, videli nové miesta, užili si víťazstvo Neapola, ale najmä preto, že som každý jeden tento deň mohla stráviť s mojou maminou. A prečo? Pretože naše dni boli plné smiechu až nás boleli “škrane”:) Schválne, či vieš, čo to je. Na záver by som dodala už len to, že sme sa ten prvý večer naozaj nevyspali.
